Pravekí ľudia, i keď s ťažkosťami, dokázali na začiatku prežiť aj bez ohňa. Akonáhle ho však objavili, stal sa ich neoddeliteľnou súčasťou. V noci im zrazu nebola taká zima, upečené mäso chutilo oveľa lepšie ako surové, tmu rozžiarilo svetlo. Na oheň si zvykli do takej miery, že si bez neho svoj život už nevedeli, alebo skôr nechceli prestaviť. Vznikla závislosť od tohto zdroja tepla a svetla, ktorá pretrváva dodnes, aj keď už samozrejme v inovovanej podobe.
Teraz sa pozrime na naše storočie. Je typické tým, že sme si takým istým spôsobom zvykli na internet. Vedeli sme fungovať aj bez neho, ale zistili sme, že mnohé veci sa dajú formou internetu praktizovať rýchlejšie a pohodlnejšie. Firmy, spoločnosti, ale aj najbežnejší ľudia si takisto nevedia, respektíve nechcú predstaviť život bez neho. Jednoznačne vzniká tá istá závislosť. Netýka sa síce priamo tepla, jedla, svetla, týchto základných potrieb, ale potrieb neodmysliteľných pre dnešné storočie.
• Komunikácia firiem, štátnych podnikov, komunikácia bežných ľudí, hľadanie si práce, ale aj množstvo aplikácií, ktoré už robia kus práce za nás, mapa v mobile, prístup k cestovnému poriadku,… a navyše kvôli určitým písomným postupom nemusíme zbytočne cestovať, stačí poslať mail, ktorý sa odošle do sekundy.
Internetový fenomén online počítačov, mobilov a tabletov je ako oheň, ktorý ak dnes, alebo určite o pár rokov nejakým nedopatrením nebude k dispozícii, budeme sa cítiť, akoby sa blížila naša záhuba. Pocit, s akým sme žili pred 20-timi a viac rokmi bežne a takmer bez problémov, sa stane príznakom katastrofy. Pritom sme to stále my, ľudia, sme v podstate stále rovnakí, iba si vytvárame závislosti, akých sa časom nevieme, alebo nechceme vzdať.
Tieto závislosti navyše formujú naše ďalšie potreby, aké začneme považovať za neodmysliteľné. Tak, ako si pred mnohými rokmi už ľudia nevedeli predstaviť, že by sa museli živiť surovým mäsom a chodiť po tme, tak si my nebudeme chcieť predstaviť, že by sme si informácie museli zisťovať krokmi a na vlastnú päsť, bez internetu, alebo že by sme kontaktovali niekoho skôr, než mu napíšeme online a podobne,…
