Moja žena na mňa mala asi celý život nervy. Musím však povedať, že sa jej asi ani príliš nečudujem. Neboj som taký ten typ chlapa, ktorý by nechal všetko na ňu. Práve naopak. Do všetkého som sa jej potreboval starať a potreboval som, aby bolo všetko podľa mňa. Preto sa jej vôbec nečudujem, že mala na mňa nervy. Všetko by bolo v poriadku, keby sme my dvaja nemali tak veľmi odlišný vkus a štýl. Naozaj som chcel, ale nepáčilo sa mi nič, čo vybrala ona. Preto som sa rozhodol, že keď sa budeme sťahovať, nechám jej voľný priebeh.

To som však ešte netušil, aké to bude nenormálne ťažké nechať to len tak na ňu. Bolo to pre mňa hrozné, pretože som si uvedomoval, že by som to spravil úplne inak a že by som proste neurobil to a hento. Ale nakoniec som si uvedomil aj to, že všetko okolo toho, čo robí má svoj zmysel a nevyberá to len tak, aby ma nahnevala. Zrazu som jej štýlu prišiel na chuť. A keď mu povedala, že vyberala len nábytok z masivu, pousmial som sa. Vedel som, že to urobila kvôli mne, pretože to sa mi naozaj páčilo asi najviac zo všetkých vecí, ktoré som ako zariadenie domácnosti videl.

Je fajn robiť kompromisy. Tým, že som nechal moju ženu, aby si všetko vybrala sama som nakoniec spôsobil to, že robila všetko preto, aby sa mi páčilo, čo vybrala. Bolo to od nej naozaj milé a pekné, takže som sa rozhodol, že to pre ňu budem robiť aj ja, aby bola šťastná a aby videla, že to, čo je ochotná urobiť ona, som ochotný urobiť aj ja. Nakoniec sme toto začali robiť vo všetkom a bol som šťastný, že sme si konečne našli svoj vlastný spôsob, ako robiť ústupky. A začalo to naozaj krásne a jednoducho. Takže, ako robíte ústupky vy? Urobte to a uvidíte, že vždy to bude lepšie a krajšie. Ja som bol spokojný s tým, že mi žena ustúpila, keď som ustúpil ja. Krásne časy sa proste môžu už len začať. Ach, život vie byť naozaj krásny, no nie?